Verejnú dopravu čakajú na Slovensku zmeny, ktoré prinesú viac spolupráce, a to aj medzi prepravnými spoločnosťami, ktoré doposiaľ vzájomne nespolupracovali. Do toho prichádzajú zásadné výzvy súvisiace so zmenou klímy.

O vyspelosti krajiny rozhoduje, ako kvalitná a funkčná je verejná doprava. Aj to zaznelo na odbornej panelovej diskusii v rámci konferencie Verejná osobná doprava 2019, ktorá sa konala v týchto dňoch v Hoteli Bratislava. Partnerom konferencie bol Zväz autobusovej dopravy (ZAD). Prezident ZAD Peter Sádovský moderoval panelovú diskusiu, ktorej sa zúčastnili zaujímaví hostia: environmentálny expert a poslanec Európskeho parlamentu Martin Hojsík, Matej Beňuška zo spoločnosti Bolt, generálny riaditeľ ZSSK Filip Hlubocký a riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Rastislav Cenký.

Experti sa zhodli, že verejná doprava smeruje k hlbšej integrácii, a to nielen medzi tradičnými dopravcami. „Prizvané“ by mohli byť aj inovatívne služby ako elektrické kolobežky či mobilné aplikácie ponúkajúce služby zdieľanej jazdy.

„Verejná doprava tu vždy bude a myslím si, že bude efektívnejšia ako osobné auto. Očakávame však, že príde ku kompromisu. Ilustrovať ho môžeme pomocou príkladu mikrobusu, ktorý odvezie čo najviac ľudí, a to v čase, kedy potrebujete a čo najbližšie k miestu, kam potrebujete – napríklad 100 metrov od cieľovej destinácie,“ uviedol Matej Beňuška, manažér verejných politík služby Bolt.

„Problémom dnešnej doby je, že vždy nájdeme nový moderný pojem a ten potom dookola omieľame. Kladiem si otázku: Samotná verejná doprava nie je zdieľaním sedadla?“ pýta sa R. Cenký, riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo. R. Cenký spomenul aj systém autobusu na zavolanie zavádzaný   ako zaujímavá služba pre cestujúcich už aj na Slovensku.

V integrácii dopravy zaostávame

Čoraz aktuálnejšou témou pre verejnú dopravu na Slovensku sa stáva integrácia dopravy. „Problémom je, že na Slovensku sme akoby zaspali dobu. Neviem, či sme nepochopili prínosy integrácie v doprave. Našťastie, aspoň Bratislavská integrovaná doprava dnes začína optimálne fungovať a začína byť vzorom pre celé Slovensko,“ uviedol R. Cenký. Veľa cestujúcich sa podľa jeho slov presúva medzi Bratislavou a Trnavou, takže R. Cenký víta aktuálne zámery prepájať viac oba regióny.

Príležitosťou by mohlo byť aj prepojenie verejnej dopravy s modernými technológiami a aplikáciami ponúkajúcimi elektrické kolobežky či ride sharing. Podľa dopravných odborníkov by však bolo nutné vyriešiť finančný model, ako by si zapojené spoločnosti delili tržby od cestujúcich a používateľov.

M. Beňuška dopĺňa, že pri spolupráci so samosprávou majú „veľmi dobrú skúsenosť napríklad v Nitre či v Bratislave“. Konkrétne v hlavnom meste budú podľa Beňušku spúšťať elektrické kolobežky a mesto túto aktivitu priamo iniciuje.

Výzvou pre fungovanie verejnej dopravy zostáva stav infraštruktúry, a to nielen v cestnej doprave. „Infraštruktúra je z minulého storočia. Pozabudli sme pri investíciách, že okrem cesty a diaľnic tu existuje aj železnica,“  uvádza generálny riaditeľ ZSSK Filip Hlubocký. „Zhodneme sa, že manažér železničnej infraštruktúry by potreboval viac peňazí na investície do nej, ak má železnica tvoriť nosný dopravný systém,“ ozrejmil prezident ZAD Peter Sádovský.

Zmena klímy a elektrifikácia

Čoraz aktuálnejšou sa stáva aj otázka ekologizácie dopravných prostriedkov. Pri tejto téme zaznieva zo strany poslanca EP M. Hojsíka kritika v súvislosti s aktuálnymi dotáciami štátu na elektromobily. M. Hojsík by namiesto toho považoval za správny taký prístup, ktorý by mal pozitívny vplyv na širšiu skupinu ľudí. „Riešením by bola elektrifikácia MHD a postupne celej autobusovej dopravy,“ uviedol M. Hojsík. 

Podľa jeho slov by sa zlepšilo ovzdušie v mestách a navyše autobus na rozdiel od osobného automobilu jazdí každý deň, nie iba vo vybrané časy. Emisie by sa tak napríklad vďaka nákupu „zelených“ autobusov znížili radikálnejšie.

„Autobusoví dopravcovia priebežne obmieňajú vozidlový park a príspevkom k trvalej udržateľnosti sú nepochybne aj nové autobusové terminály, ktoré sú postupne otvárané vo viacerých slovenských mestách,“ doplnil prezident ZAD P. Sádovský. Stále podľa neho zároveň platí, že aj pridružená infraštruktúra je motivačným faktorom, ktorý rozhoduje o tom, či zákazník prestúpi z osobného auta do autobusu. „Najmä v situácii, kedy stanica plní aj iné pridružené spoločenské funkcie, napríklad poskytuje možnosť nakúpiť si potraviny či využiť iné služby,“ uzavrel P. Sádovský.